Vstup dieťaťa do MŠ je jeho prvým krokom do spoločnosti. Ten prináša so sebou množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Problémy však nemá len dieťa, ale i rodičia a v neposlednej miere i učiteľky MŠ, napriek tomu, že sa môžu oprieť o profesionálne skúsenosti. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého jedinca. Hľadáme spolu cestu, ako tento problém zmierniť. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov. Pojem „adaptácia“ - sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského, mimoškolského prostredia. Psychológovia pod pojmom „adaptácia“ rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Prijatie dieťaťa do materskej školy má byť matersky vrelé, privítanie je zo strany učiteľky, detí, ale aj z prostredia. Nové prostredie vzbudzuje u dieťaťa rešpekt, zvedavosť.

Adaptačný proces prebieha jednotlivými etapami:

Dieťa v MŠ:

• stavia sa do úlohy pozorovateľa,

• spracováva množstvo podnetov a problémov,

• nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi,

• nezaujíma sa o ich aktivity, • rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec,

• nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne,

• je uzavreté, zdržanlivé,

• dieťa trpí nechutenstvom, odmieta sa stravovať.

Dieťa doma:

• prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni,

• je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov,

• túži po kľude, chce si odpočinúť,

• obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberal pred vstupom do MŠ,

• zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo,

• potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky.

Rady pre rodičov

Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám.

o Po príchode do MŠ sa snažte s dieťaťom veľmi rýchlo rozlúčiť. Nedávajte dieťaťu ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s vami.

o Pokiaľ dieťa chytí záchvat, musíte ho uistiť, že napriek tomu budete musieť odísť a ono aj tak musí zostať v škôlke. Je jasné, že ste v šoku a možno ste u svojho dieťaťa obdobný záchvat ešte nevideli, ale musíte pozbierať sily a ísť. Hovorte s ním však o tejto situácii aj pred tým, ako nastane, keď je dieťa pokojné.

o Aj v prípade, že sa vám zdá situácia neúnosná a pre všetkých veľmi vyčerpávajúca, dochádzku nesmiete prerušiť, lebo by ste sa ocitli na úplnom začiatku.

o Darujte mu nejakú drobnosť, napríklad srdiečko alebo macíka, ktorý bude symbolizovať, že ho veľmi ľúbite a vždy sa pre neho vrátite.